Slovensko je za život

Slovensko je za život

Dvadsiaty druhý september roku Pána MMXIII, dvadsiata piata nedeľa v období cez rok.
Deň, počas ktorého sa v Košiciach, európskom hlavnom meste kultúry pre tento rok, konal "Pochod za život". Už cestou do Košíc sme stretali autobusy plné ľudí putujúcich na pochod. Mnohí prišli už v sobotu. Saleziánska rodina sa stretla na nedeľnej svätej omši u saleziánov na Kalvárii za účasti arcibiskupa Alojza Tkáča a otca provinciála Karola Maníka. Otec arcibiskup zakončil príhovor slovami "Nech žije Slovensko, nech prekvitá." Po svätej omši nasledovalo malé občerstvenie v podobe množstva rôznych koláčov a niečoho na pitie. Pomaly sa blížil čas samotného pochodu. Vydali sme sa teda na cestu nasledujúc zástupy ľudí. Cestou sme samozrejme, podobne ako po celý deň, stretali ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Podarilo sa nám dostať až na úplný začiatok pochodu, kde už čakali pripravené vozidlá s kapelami a ozvučením. Naše, saleziánske, bolo hneď druhé v poradí. Ľudí stále pribúdalo, dav sa zhusťoval. Po asi hodinovom čakaní sa sprievod pohol. "Na na na na na na žiwhat, na na žiwhat !" ozývalo sa ulicami Košíc. Atmosféra bola úžasná, ľudia spievali, tancovali, smiali sa, skandovali heslá. Zdá sa, že ľudí bolo toľko, že tí poslední prešli iba pár metrov, keď ich po zhruba dvoch hodinách pochodu dobehol začiatok a kruh sa uzavrel. Čakali sme už hodinu v cieli a keď sme sa blížili naspäť k autu, ešte stále sme stretali autá s ozvučením a ľudí s transparentmi blížiacimi sa ešte len k cieľu. Organizátori odhadujú počet účastníkov na osemdesiat tisíc. Myslím, že po dnešnom dni už nemožno pochybovať, že "Slovensko je za život."