Duchovná obnova zamestnancov v Čičmanoch

Duchovná obnova zamestnancov v Čičmanoch

Čo viac môže potešiť žiaka ako skrátenie vyučovania? Predsa riaditeľské voľno hneď na ďalší deň.

Dôvodom na jeho udelenie bola predĺžená duchovná obnova zamestnancov školy. Stretli sme sa tu takmer päťdesiati. Po naozaj výdatnej večeri a zasýtení tela sme sa podujali zasýtiť i ducha úvodnou svätou omšou, po ktorej nasledovalo podelenie sa so zážitkami z prázdnin. Videli sme deň, ktorý trval sotva pol hodinu, cestu vedľa priepasti, ktorej dno ani nebolo vidno, prírodné chladničky v podobe obrovských ľadovcov, zasnežené končiare bez ľudí, ľudí plných života sláviacich a tešiacich sa z každodenných radostí a starostí nového dňa. Po podelení sme sa presunuli do kaplnky na večerné modlitby a slovko na záver dňa. Po ňom niektorí uprednostnili samotu a oddych po náročnom dni a týždni, iní využili možnosť stráviť pár chvíľ v družnom rozhovore.

"Vykupiteľ človeka, Ježiš Kristus, je stredom vesmíru a dejín", znie prvá veta encykliky blahoslaveného Jána Pavla II. z roku 197í.  Prináša posolstvo pre všetkých ľudí, že žiadny človek, nie je na svete sám, že každý jeden z nás na tomto svete je milovaný a veľkosť človeka, jeho hodnota, nie je v tom, čo má, čo vie, ale v tom, že Boh sa stal jedným z nás, prišiel kvôli každému jednému z nás. Stal sa človekom pre nás, a teda na prvom mieste aj v Cirkvi musí byť človek.

Touto encyklikou sa začali prednášky, kde ústredné miesto zaujali myšlienky Jana Pavla II. zaznamenané v jeho listoch, encyklikách, knihách či filmoch o ňom. Podobenstvo o márnotratnom synovi, či skôr milosrdnom otcovi ponúkalo vhodný obraz k ďalšej téme, kde nám kazateľ don Pavol Grach predstavil list J.P.II. "O Božom milosrdenstve". Ako hovorili kedysi Rimania a pripomenul nám to i don Pavol: "Súhrn všetkej spravodlivosti môže byť niekedy veľká nespravodlivosť." Milosrdná láska však musí, okrem pozdvihnutia hodnoty človeka, byť i výchovná.

V nasledujúcej prednáške sme sa zaoberali i teológiou tela, súborom prednášok J.P.II., ktoré predniesol v rokoch 1979 až 1985. "Ten kto verí, môže aj rozmýšľať a má právo rozmýšľať," zaznelo v prednáške venovanej encyklike "Rozum a viera". To je i jeden z rozdielov medzi Cirkvou a sektou, kde „pravdou“ je to, čo povie vodca sekty a nik nemá právo ani rozmýšľať, ani pochybovať. Na ďalšej z prednášok, „O kresťanských laikoch“, sa hovorilo o spiacom obrovi v Cirkvi, ako laikov nazval kardinál Newman. Práve laici môžu v dnešnej dobe najviac prispieť k evanjelizácii, a to najmä svedectvom dobrého kresťanského života.
 

Náboženstvo a kultúra idú pospolu, bola jedna z myšlienok, ktoré zazneli v poslednej prednáške čerpajúcej z encykliky "Apoštoli slovanov".

Čas po prednáškach bol venovaný podeleniu sa o myšlienky, oslovenia a skúsenosti súvisiace s danou témou.

I keď išlo o duchovnú obnovu, nemožno zabúdať ani na telo. To v prekrásnom prostredí Domu sv. Bystríka v Čičmanoch určite netrpelo, jedine nadmierou ponúkaných špecialít miestnej kuchyne. Poobede bol zase dostatočný priestor na relax, šport, či vychádzky do prírody a spoznávanie miestnej kultúry. V rámci kultúrnych aktivít a s prihliadnutím na tému obnovy sme si spolu pozreli film o Jánovi Pavlovi II. s názvom „Karol, človek, ktorý sa stal pápežom“. Vlastne sme stihli pozrieť iba prvú časť tohto štvordielneho filmu, obdobie jeho mladosti, práce, štúdií, herectva, jeho rozhodnutia stať sa kňazom. Jeho rozhodnutie prišlo v čase, keď mala poľská kultúra, vzdelanie, ba i celý poľský národ zmiznúť zo sveta i z dejín. V čase, keď si Poľsko medzi sebou rozdelili Hitler a Stalin, v čase, kedy stať sa kňazom znamenalo prenasledovanie a často i smrť. Zachovať si nádej v lepšiu budúcnosť v tejto takmer beznádejnej situácii, vieru v dobrotu človeka, vo víťazstvo lásky, vieru v Boha a k tomu povzbudzovať i druhých bola isto neľahká úloha i pre budúceho Svätého Otca.
 

Nevenovali sme sa len pasívnej kultúre, sledovaniu filmov. Ďalší večer, po grilovačke, kde sme preverili kapacitu našich žalúdkov nasledoval večer plný spevu a neskôr dokonca i tanca na ľudovú nôtu. Celý tento čas bol samozrejme popretkávaný modlitbou, rozhovormi, budovaním a prehlbovaním vzťahov. Bol to taký náš „Akčný víkend“ a verím, že tak ako bývajú nadšení chalani, hoci sa im tam nie vždy chce ísť a možno by vedeli využiť čas i inak, boli nadšení i všetci zamestnanci školy a toto nadšenie na nás bude v nasledujúcich dňoch a týždňoch i vidieť ;) Záverečnou omšou sme predsa započali rok spirituality dona Bosca.