Ako prežiť zimu a niečo zažiť

Ako prežiť zimu a niečo zažiť

Posledná hodina, posledné zvonenie, posledné prípravy, balíme, odchádzame. Opúšťame Žilinu, prechádzame popri Katolíckej univerzite, cez kraj, kde pramení Čierny Váh, až sa nakoniec ocitneme v meste prvej, a zároveň poslednej zastávky na našej ceste, Poprade. Je to miesto, kde si doplníme svoje zásoby potravín, prevezmeme kľúče od nášho dočasného útočiska v divočine, vypočujeme potrebné rady od zástupcu miestnych saleziánov a rozlúčime sa s civilizáciou, ktorú bežne zažívame.


Je neskorý večer, tma, zima. Víta nás nevykúrená chata, v ktorej je snáď chladnejšie než vonku, bez vody, bez elektriny, bez signálu. Zapájame autobatériu, tma ustupuje a objavujú sa 3 osvetlené miestnosti, kuchyňa, jedáleň, v ktorej sa zároveň spí a malá izba s poschodovými posteľami. Zakladáme oheň, pripravujeme čaj, večeru, pomaly zvyšujeme teplotu v izbách. Prvý večer a prvá noc, chladné, ale veselé. Chalani mastia karty, hrajú na heligónke, spievajú.

Po nie zrovna krátkom spánku sa prebúdzanie do nádherného rána, naše útočisko pred divočinou sa zmenilo na vyhriaty, útulný domov a po modlitbách už na nás čakajú výdatné raňajky. Je čas preskúmať okolie.

Vyrážame "alpským štýlom", bez vody a potravín, s jednou horalkou. Cestou vidíme odstavené lesné stroje, jaskyňu a po prekonaní pár desiatok výškových metrov sa nám náhle odkrývajú všade dookola tatranské štíty. Obloha, kde tu spestrená bielymi mrakmi, teplé slnko opierajúce sa o zasnežené kopce, pod nohami čistý, biely sneh. Aký to kontrast oproti chladnému, nehostinnému, pochmúrnemu večeru. Námaha, brodenie sa snehom, mokré topánky, často i nohavice vyše kolien, boli odmenené nádhernými výhľadmi.

Pri návrate na chatu nás už čakala teplá polievka, ďalšie kolo hier i spevu a strelecká súťaž. Po svätej omši nasleduje parádna večera a pokračuje sa v prerušenej zábave.

Vytúžený spánok prináša nový deň a prísľub nových dobrodružstiev. Svätá omša, raňajky. Na nohách sa ocitajú bežky, vyšľapávajú sa prvá stopy. Trasa divokou prírodou, pomedzi stromy, slnko nad hlavou, kde tu preletí vtáčik, všade vôkol stopy divej zvery. Dopoludnie sa nám míňa, obed, upratovanie, balenie a vraciame sa do civilizácie, plní zážitkov, spomienok.

Prežili sme zimu v prírode, víkend, na aké sa nezabúda.