Rožňavský Kameňák – zážitok, na ktorý nezabudnem

Rožňavský Kameňák – zážitok, na ktorý nezabudnem

Rožňavský kameňák bola lezecká akcia, na ktorú nás pozval náš salezián Maroš Leškovský. Konala sa cez víkend 18.-20. októbra 2013 v Rožňave.

 

Oboznámil nás s ňou a pýtal sa, kto by mal záujem zúčastniť sa jej. Ja som neváhal a prihlásil som sa. Neskôr mi napadlo, že pozvem aj môjho kamaráta Andreja Kolejáka. Povedal som mu o tom a on súhlasil, že pôjde a vyskúša si lezenie.

V piatok keď sme mali odísť. Zbalili sme sa a čakali, kým vyrazíme na cestu do Rožňavy. Po ceste sme sa rozprávali aké to bude, kedže ani ja a ani Andrej sme ešte nikdy neliezli, v telocvični na umelej stene. Keď sme už boli pred Rožňavou, našej pani šoférke, zazvonil telefón a oznámila nám, že nás už čakajú a večera je prichystaná. Postrašili nás, že na večeru budeme mať len suchý chlieb s vodou. My sme sa s Aďom rozosmiali :) Keď sme prišli do Rožňavy, čakalo nás milé privítanie od domácich (celá saleziánska rodina) a od tých, ktorí tam dorazili pred nami. Mali sme sa ísť najprv vybaliť, a potom prísť na večeru. Na prekvapenie to nebol suchý chlieb s vodou, ale chlieb s pomazánkou, ktorá chutila o stokrát lepšie ako u nás v jedálni v internáte. Najedli sme sa a nastalo zoznamovanie s ostatnými účastníkmi Kameňáku. Na papieri sme dostali každý jedno meno a mali sme podľa neho nájsť danú osobu. Spoznal som veľa nových ľudí, ktorí sú dobrými lezcami a takisto aj dobrými ľudmi. Bolo tam aj veľa pekných dievčat, s ktorými som sa zoznámil. Ešte v ten večer nás zobrali na vyhliadkovú vežu, z ktorej bolo vidno skoro celú Rožňavu.

Nastala sobota a ráno sme mali o 7:30 hod. budík a o 8:15 bola svätá omša v kostole. Po omši sme všetci išli na raňajky, kde nás čakali párky, ktoré boli opäť lepšie ako u nás v internáte. Všetci sme sa dosýtosti najedli a išli súťažiť. V telocvični, v šatni sme sa prezliekli a obliekli si sedák na lezenie. S Andrejom sme sa držali pokope a snažili sa preliezť rovnaké cesty, i keď mne sa nepodarilo vyliezť na vrchol. Andrejovi sa to podarilo aspoň na jednej ceste a tým pre seba získal 10 bodov. O 12:00 hod. bol koniec, a tak sme sa spoločne išli naobedovať. Čakalo nás chutné rizoto. Po obede nastalo vyhodnotenie a prečítali sa mená finalistov. My sme sa do finále síce nedostali, no na budúci rok mám v pláne postúpiť do finále a usilovne trénovať.

Finále začalo cca o 13:30 hod. a my sme mali povzbudzovať finalistov. Postúpili piati ľudia a my s Andrejom sme videli aké je finále ťažké a povedali si, že toto by sme určite nevyliezli. Atmosféra bola veľmi príjemná a všetci povzbudzovali. Keď doliezli všetci finalisti, presunuli sme sa na základňu, kde bolo samotné vyhodnotenie súťaže a odovzdanie ocenení.  Nikomu nebolo ľúto, lebo boli nakoniec ocenení všetci účastníci Kameňáku. Po slávnostnom ukončení sme sa išli pobaliť. Na cestu nám domáci prichystali balíčky s jedlom a občerstvenie. Nakoniec sme sa so všetkými srdečne rozlúčili a išli domov. Zobral nás jeden kamarát a zároveň aj výherca Kameňáku.

Pre mňa osobne bola táto akcia Rožnavský Kameňák naozaj pekným zážitkom, na ktorý nezabudnem, pretože som sa cítil veľmi dobre a spoznal som tam veľa dobrých  ľudí. Verím, že aj ostatní, ktorí sa jej zúčastnili sa tam cítili podobne ako ja. Už teraz sa teším na ďalšiu akciu, ktorú zorganizujú.