Prvá misijná výprava exallievov na Sibír

Prvá misijná výprava exallievov na Sibír

Po minuloročnej skúšobnej misijnej ceste žilinského exallieva , sme sa tento rok vydali na ďalšiu výpravu do Jakutska. V 6 člennom zložení sme sa 22.júna plní očakávania pobrali na 6 týždňovú misiu do krajiny, o ktorej sme hoci veľa počuli, no ešte stále bola pre nás neznámou.

Odlietali sme z viedenského letiska. Trojdňový prestup v Moskve sme spojili s návštevou miestnych saleziánov, ktorí nám ukázali nielen svoje pôsobisko, ale i krásy hlavného mesta Ruska. Potom sme pokračovali k cieľu našej misie. Po sedem hodinovom lete sme pristáli v Jakutsku. V tom čase sa tu konal národný sviatok Jakutov – ISACH. Otec Marián, ktorý v Jakutsku pôsobí už približne rok nás vzal do dejiska konania tejto udalosti. Hneď sme teda mali možnosť spoznať miestnu kultúru krajiny, kde sme mali stráviťnasledujúcich pár týždňov.
Ďalší deň sa už naša výprava rozdelila na dve skupiny. Väčšina šla do 500 kilometrov
vzdialeného saleziánskeho strediska v Aldane. Tam chystali drevo na zimu.  Zimy v tejto oblasti bývajú veľmi chladné, bolo treba nachystať 150 až 200 m3 dreva.  Chalani mali veru čo robiť, aby to stihli. Avšak počasie im prialo a stihli aj opraviť a zaizolovať zatekajúcu strechu na saleziánskom dome v Aldane. Dvaja sme ostali v meste Jakutsk, kde sme neďaleko kostola stavali kaplnku. Tá bude pre miestnych obyvateľov akousi pozvánkou do kostola a veríme, že ich tu i naozaj pritiahne. Práca spočiatku vyzerala jednoducho, no opak bol pravdou. Zohnať potrebný materiál zabralo kopu času, no bola to ďalšia príležitosť spoznať mesto. Navštívili sme tak i miestny prístav, kde sa dováža všetok tovar. Mali sme možnosť vidieť, akým spôsobom tam funguje obchod, podnikanie, či sledovať stavebné postupy, ktoré sa trocha líšia od tých, aké poznáme u nás. Keď sme sa o tri týždne opäť obe skupiny spojili, vydali sme sa na splav rieky Amga. Počas 10 dní sme sa mohli kochať krásami nedotknutej tajgy. Plavili sme sa po rieke s neuveriteľne čistou vodou, ktorá sa dala piť a hemžila sa rybami. Bol to najsilnejší zážitok spomedzi aktivít, ktoré pre nás miestni saleziáni pripravili ako vďaku, za našu pomoc na ich diele v jakutskej oblasti. Po návrate zo splavu sme ešte zaizolovali spodnú časť saleziánskeho domu, aby ani tuhé ruské mrazy neodradili mladých stretávať sa na oratku. Počas nášho pobytu vo východnej časti Ruska, nám saleziáni zorganizovali zopár ďalších výletov a exkurzií, ktoré nám poskytli širší priestor na spoznanie miestnej krajiny. Navštívili sme kráľovstvo večnej mrzloty, kde sme okrem množstva ľadových sôch mohli vidieť i pozostatky zamrznutých mamutov. Keďže táto oblasť je veľmi bohatá na nerastné bohatstvo, navštívili sme i múzeum, kde sú vystavené diamanty a cenné kovy (zlato) vyťažené v tejto oblasti.  Počas nedeľných výjazdov sme si mohli prezrieť miesta kde trpelo množstvo ludí, medzi nimi aj kresťanov -  gulagy. Čas strávený v tejto krajine bol pre nás silným zážitkom. Bolo zaujímavé vnímať kontrasty medzi životom u nás a životom v krajine vzdialenej 10 000 km. Táto misia ešte dlho ostane v našich spomienkach a sme radi, že i týmto spôsobom sme mohli priložiť ruku
k saleziánskemu dielu na Sibíri.

Peter Tyrol, Martin Piala, Dominik Pňaček, Martin Mika, Igor Pecha a rukavoditeľ Franciz